KTO SME?
Apoštolská cirkev na Slovensku je vo svojej podstate protestantská cirkev, špecificky zameraná evanjelikálne, letnično-charizmatického smeru. Je súčasťou celosvetového cirkevného spoločenstva Assemblies of God (AoG), ktoré má po svete viac ako 67 mil. členov a spolu s ostatnými letničnými a charizmatickými cirkevnými spoločenstvami má 750 miliónov členov – znovuzrodených kresťanov. V rámci Európy patríme do Letničného Európskeho spoločenstva (PEF), ktoré má 3,5 milióna členov. Počiatky Apoštolskej cirkvi na Slovensku siahajú do roku 1907. V tomto roku boli v oblasti Vysokých Tatier a západného Slovenska sformované domáce zbory, ktorých členovia v roku 1924 zažili skúsenosť krstu Duchom Svätým a vytvorili prvé spoločenstvá Apoštolskej viery na Slovensku. Apoštolská viera na Slovensku bola v počiatkoch mnoho rokov nepriamo ovplyvňovaná Apoštolskou misiou – založenou v roku 1906 v Portlande v USA, ktorá pravidelne posielala do miestnych cirkevných zborov slovenskú literatúru a noviny. Niektorí z kazateľov týchto zborov boli v priamom kontakte s účastníkmi duchovného prebudenia na Azusa Street, v Los Angeles – USA a s duchovným prebudením v Nórsku. Napriek tomu, že jednotlivé cirkevné zbory dôsledkom misijného pôsobenia rástli, Apoštolská cirkev na Slovensku nepožiadala pred druhou svetovou vojnou o registráciu a tak keď v roku 1948 o registráciu sme požiadali nedostali sme ju, pretože práve v tom čase prevzal moc komunistický režim. Mnohí veriaci z existujúcich zborov v tom čase začali mať problémy. Boli považovaní za ilegálnu sektu, prenasledovaní, neskôr obmedzovaní a trpení až do roku 1977, keď bola prijatá Ústava Apoštolskej cirkvi na Slovensku a sa stala štátom uznanou cirkvou. Počas celého tohto obdobia cirkev existovala, a to napriek izolácii od bratov a sestier vo svete. Prelomom v živote cirkvi bol rok 1989, keď príchod demokracie umožnil neskrývaný vnútorný život a misijné pôsobenie cirkvi. V tomto období mala Apoštolská cirkev šesť cirkevných zborov a 570 členov, okrem detí a návštevníkov. V súčasnosti vzrástol počet cirkevných zborov na 36. Popri nich pôsobí približne 20 kazateľských staníc a spolu s deťmi a návštevníkmi má dnes 5831 ľudí. Cirkev vníma svoje poslanie v misijnom budovaní zborov na miestach, kde dobrá správa evanjelia Ježiša Krista ešte neprenikla. Chce slúžiť svojim veriacim, aby všetkých pripravila a vystrojila pre plnohodnotný a Bohom požehnaný život služby. Cirkev vidí svoje poslanie taktiež v prinášaní morálnych a etických hodnôt Písma do praktického života, ako aj v sociálnej službe. Zdroj: www.acsr.sk
HISTÓRIA APOŠTOLSKEJ CIRKVI NA SLOVENSKU
Históriu ACS môžeme rozdeliť do štyroch období:
1. Počiatky zvesti evanjelia – koniec II. svetovej vojny (1907-1945).
2. Príchod repatriantov – ustanovujúca celocirkevná konferencia (1946-1977).
3. Formovanie cirkvi po zvolení Ústrednej rady starších (1977- 1989).
4. Činnosť cirkvi po novembri 1989.
1. POČIATKY ZVESTI EVANJELIA – KONIEC II. SVETOVEJ VOJNY (1907-1945)
Samotné počiatky Apoštolskej cirkvi na Slovensku na začiatku 20. storočia poukazujú na skutočnosť, že Pán k jej formovaniu použil tak domácich bratov, ako aj bratov zo zahraničia. Počiatočné obdobie bolo nepriamo, prostredníctvom literatúry, ovplyvnené aj misijnou organizáciu Apostolic Faith Gospel Mission, ktorej počiatky siahajú k prebudeniu na Azusa Street, USA. Vplyv tejto misie sa premietol aj do názvu letničnej cirkvi na Slovensku. Historicky zachytené počiatky Apoštolskej cirkvi na Slovensku siahajú na začiatok 20. storočia.
Počiatky sú spojené s činnosťou Cirkvi Božej v Batizovciach a s pôsobením Juraja Zelmana (1872-1946), ktorý priniesol zvesť plného evanjelia na západné Slovensko. Prvý letničný zbor vznikol v roku 1924 v Lapašských Ďarmotách (dnešné Golianovo). Druhá skupina letničných vznikla v Kotrbáloch, dnešných Nových Sadoch pri Nitre, odkiaľ pochádzali bratia Ján Zaťko a Samuel Pleško, ktorí horlivo slúžili na západnom Slovensku až do svojej emigrácie do Argentíny v roku 1936.
V roku 1932 bola zvesť o krste Duchom Svätým prinesená prostredníctvom J. Balcu a bratov zo Švédska a Viedne aj do Bratislavy. Na východnom Slovensku začala letničná práca v roku 1935 vďaka zlužbe brata Gyözö Sarkanya z Maďarska, ktorý slúžil maďarsky hovoriacim obyvateľom Udalosti pred blížiacou sa vojnou a počas nej ešte viac pritiahli veriacich k Bohu a podnecovali ich k evanjelizácii. S vďačnosťou si cirkev pripomína službu tých, ktorí aj napriek krízam vojny a prenasledovaniu zo strany gestapa neustali v nesení evanjelia.
2. PRÍCHOD REPATRIANTOV A USTANOVUJÚCA KONFERENCIA (1945 – 1977)
Koniec vojny a následné povojnové usporiadanie výrazne poznamenalo aj život veriacich. Na základe „Benešových dekrétov“ boli na Slovensko pozvaní Slováci žijúci v zahraničí, repatrianti, medzi ktorými boli aj mnohí letniční veriaci. Početne najsilnejšie skupiny veriacich prišli na Slovensko z Maďarska a Rumunska. Menej početnou skupinou boli repatrianti z Rakúska, Juhoslávie a Bulharska.
Obe strany – predvojnová i repatrianti mali záujem na zblížení sa a spoločnej existencii. Už v prvých rokoch po vojne došlo ku viacerým slávnostným konferenčným zhromaždeniam, ktoré slúžili ku Božej oslave, ale aj ku zblíženiu sa repatriantov s domácimi veriacimi.
V júli 1947 sa v Sládkovičove zišli prisťahovalci spolu s veriacimi z Bratislavy, spod Tatier, z Lehoty a z celého južného Slovenska. V auguste 1947 sa uskutočnilo konferenčné zhromaždenie z príležitosti otvorenia modlitebne v Liptovskej Lúžnej. Zúčastnili sa na ňom veriaci z celého Slovenska, dokonca aj mnohí zo Slieska.
Sľubne sa rozvíjajúce vzťahy veriacich zaťažil nástup komunistickej diktatúry vo februári 1948. Život cirkvi sa však aj napriek sťaženým podmienkam rozvíjal ďalej. V roku 1948 sa konali dve významné udalosti – trojdenný biblický kurz a príprava Organizačného štatútu konfesie Apoštolskej viery. Biblický kurz sa konal v Nesvadoch. Viedol ho brat Tuchyňa a bol na ňom prítomný aj zástupca štátnej správy, cirkevný tajomník z Hurbanova, pán Kovács. Organizačný štatút pripravili bratia zastupujúci domáce zbory a zbory repatriantov pre Ministerstvo vnútra, ktoré registráciou ústav cirkví a ich organizácií sledovalo likvidáciu nepohodlných skupín. Štatút bol pripomienkovaný v jednotlivých zboroch a cirkvou schválený v Bratislave 26. 12. 1948.
Napriek prísľubom vlády repatriantom, že veriacim bude poskytnutá náboženská sloboda, sa tak nestalo v prípade letničných. Ich cirkevná ústava nebola akceptovaná, čo znamenalo odmietnutie registrácie. Pre jednotlivé zbory Apoštolskej viery Ministerstvo vnútra vydalo iba dočasné povolenia na vykonávanie bohoslužieb. Cirkev mala v tom období okolo 2 500 členov. V päťdesiatych rokoch rast zborov neustal. V roku 1950 bol z iniciatívy brata Pavla Tuchyňu pripravený do tlače spevník Duchovné piesne a žalmy, ktorý bol vydaný v náklade 2000 kusov a požehnane slúžil po celé desaťročia. Keďže pomery medzi cirkvou a štátom boli usporiadané iba dočasne, situácia sa vyhrotila. Povolenia, ktoré vydalo Ministerstvo vnútra, boli zrušené a v roku 1956 bola činnosť zborov pozastavená.
Štátna správa napokon vyriešila situáciu tak, že 28.5.1956 pripojila zbory Apoštolskej viery k Novoapoštolskej cirkvi . S touto cirkvou však letniční pre rozdiely vo vierouke a v praxi spolupracovať nemohli. Pozitívnym krokom obdobia „Pražskej jari“ bolo oddelenie sa od Novoapoštolskej viery v roku 1968. Letniční prijali názov Apoštolská cirkev. Táto zmena bola na MK evidovaná pod číslom PKI 3053/1968 Km.
Napriek tlakom v rámci normalizačného procesu sa práca rozvíjala najmä v zboroch Košice, Nové Mesto nad Váhom, Bratislava a Galanta. V každom z týchto zborov v dôsledku ich rastu bolo nutné stavať nové priestory, v Galante dokonca úplne novú modlitebňu aj s príslušnými prevádzkovými priestormi a bytom. Jej slávnostné otvorenie bolo 12.12.1971.
Cirkev vnútorne dozrela a poznala, že je nevyhnutné riešiť neusporiadané záležitosti. Pán vzbudil túžbu po jednote medzi bratstvom a naklonil aj srdcia úradníkov štátnej správy. Ministerstvo kultúry bolo požiadané o registráciu cirkvi, schválenie Ústavy AC a usporiadanie vzťahov. Žiadosti bolo vyhovené, a tak bola na 12. februára 1977 zvolaná do Bratislavy celocirkevná ustanovujúca konferencia. Na tejto konferencii bol položený základ pre kvalitatívne nový, zákonný vzťah medzi cirkvou a štátom. Historicky významnou skutočnosťou bolo zvolenie celocirkevných orgánov.
3. FORMOVANIE CIRKVI (1977 – 1989)
Obdobie rokov 1977-1989 je pomerne krátke, avšak mimoriadne bohaté. Bude užitočné, keď si zhrnieme dôležité udalosti tohto obdobia.
Ustanovujúca konferencia, 12. február 1977 a vývoj po konferencii (1977-1981)
Konferencia sa konala v Bratislave. Potvrdila zjednotenie autonómnych zborov do cirkvi, zvolila ÚRS, ktorá dostala za úlohu vypracovať ústavu, systemizovať zbory, zabezpečiť vydanie štátnych súhlasov, usporiadať majetkovo-právne záležitosti cirkvi, vypracovať bohoslužobný poriadok a uviesť ho do života cirkvi. Schválenie ústavy sprevádzali obštrukcie zo strany cirkevného odboru MK, ktoré ukončil až zásah SNR iniciovaný sťažnosťou zborov. Tie totiž listom zo 4. októbra 1980, evidovanom na SNR pod číslom 449/1980 – sť., požiadali SNR o pomoc. Ústava ACS bola štátnou správou schválená 26. januára 1981 a je evidovaná pod číslom MK 506/81. Týmto dňom bolo zavŕšené dlhé obdobie zápasu letničných o uznanie ich základného práva na rovnoprávne postavenie s ostatnými cirkvami v ČSSR.
Celocirkevné hodnotiace konferencie
Konferencie sa stali účinným nástrojom rozvoja. Každá významnou mierou ovplyvnila život cirkvi. Biblické vzdelávanie Biblické vzdelávanie v ACS sa začalo rozvíjať ilegálne, v spolupráci so zahraničím, už v sedemdesiatych rokoch. Po roku 1981 mala cirkev možnosť organizovať biblické kurzy pre kazateľov a starších zborov so súhlasom MK. Tematicky boli kurzy zamerané na upevňovanie jednoty v učení a na prehlbovanie letničnej identity.
Krsty, slávnostné zhromaždenia, tábory
Evanjelizačné oživenie, ktoré začalo na východnom Slovensku, sa postupne rozšírilo aj do ďalších zborov. Ovocím týchto zhromaždení boli aj vodné krsty a mládežnícke tábory. Obzvlášť sme vďační za slávnostné zhromaždenia konané v podmienkach totalitného režimu na Lehote-Doline. Na krsty, združenia mládeže a neskôr na mládežnícke tábory či stretnutia bratského spevokolu prichádzali veriaci z celého Slovenska.
Striedanie generácie kazateľov
Osemdesiate roky sú v ACS charakterizované aj tým, že postupne bola zapájaná do práce nová generácia pracovníkov. Viacerí starší kazatelia vnímali, že nové možnosti pre prácu si vyžadujú nové prístupy, takže vytvárali priestor pre mladších bratov zo staršovstiev. Do služby v tomto období nastúpili kazatelia J. Brenkus, J. Lacho, J. Lóci, J. Liba a neskôr aj ďalší bratia.
Zahraničné styky
Pre veriacich v ACS sa veľkým požehnaním stali aj rozvíjajúce sa kontakty s letničnými cirkvami v zahraničí. Po rokoch ilegálnych kontaktov bolo možné začať budovať novú etapu zahraničných vzťahov. Na Slovensko začali prichádzať predstavitelia letničných z viacerých krajín Európy. Mecdzi inými pastor K. Schreiter z Berlína, B. Mackish,. V. Manninen, L. Steen , R. Bilas, J. Zopfi, R. Ulonska z NSR a mnohí iní.
Tragická smrť M. Bednára, mimoriadna konferencia
Dňa 4. augusta 1988 pri výstupe na Kriváň na následky zlyhania srdca zomrel vo veku 58 rokov predseda ÚRS M. Bednár. Jeho smrť cirkev pociťovala veľmi bolestne, pretože vo funkcii predsedu ÚRS vykonal veľa požehnanej práce. ÚRS zvolala na 10. decembra 1988 do Bratislavy mimoriadnu konferenciu, ktorá mala za úlohu riešiť otázku vedenia cirkvi. ÚRS navrhla nové zloženie ÚRS nasledovne: J. Brenkus – predseda, J. Lacho – tajomník a Ján Liba ako nový člen ÚSR.
4. ČINNOSŤ CIRKVI PO NOVEMBRI 1989
Dňa 17. novembra 1989 prišla zamatová revolúcia – spadla železná opona a prišla tak dlho očakávaná SLOBODA. Padlo komunistické zriadenie a cirkev, ktorá sa tak dlho za túto chvíľu modlila, bola nielen nadšená, ale aj pripravená na zvestovanie evanjelia!
Pán v čase slobody otvoril dvere k uvoľneniu nových duchovných pracovníkov, k finančnému zabezpečeniu platov pre pastorov z prostriedkov štátu, ktoré slúžili ako kompenzácia za uplynulé obdobie prenasledovania cirkvi. V tom čase sa rozbehla aj charitatívna služba cirkvi, ACS dostala od AoG dar v hodnote 80.000 USD, ktorý odovzdala nášmu zdravotníctvu. Pre ľudí postihnutých zemetrasením v Arménsku bola vykonaná zbierka v hodnote 40.000 Kčs. Pre Rumunsko bola vykonaná zbierka v hodnote 70.000 Kčs. ACS vydala „Knihu života“ v náklade 500.000 kusov pre školy, nemocnice a väznice.
V dňoch 14.- 18. 11. 1990 vyvrcholila príprava na evanjelizáciu s bratom Bonnkem v Bratislave seminárom o duchovnom boji, ktorý viedla sestra Suzette Hattings, ktorá mala na starosti modlitebnú prípravu evanjelizácií. 23.- 25. 11. 1990 sa uskutočnili požehnané evanjelizácie brata Bonnkeho a semináre brata Petra Vandemberga v PKO. V nedeľu Slovenská televízia vysielala túto evanjelizáciu zo športovej haly na Pasienkoch za prítomnosti asi 3.500 účastníkov. Posolstvo „Od mínusu k plusu“ zasiahlo celé Slovensko.
Cirkev vykročila k evanjelizácii. Stanová evanjelizácia a evanjelizácie s E. Theisom sa stali požehnaním pre Slovensko. Začala sa práca vo väzniciach. Dráma „Brány neba a plamene pekla“ zasiahla mnohé životy a navždy ich zmenila. Začala sa distribúcia „Knihy života“ na školách.
Uskutočnilo sa mnoho koncertov našich i zahraničných kresťanských skupín, zborové a pouličné evanjelizácie sa konali takmer v každom meste, spasených pribúdalo a cirkev začala rásť. Povstali nové zbory: Okrem Bratislavy, Galanty, Nesvad, Nového Mesta nad Váhom, a Košíc povstali Topoľčany, Banská Bystrica, Humenné. Martin, Lučenec, Štrba, Senica, Rozňava, Vranov, Nove Zamky.
V r. 1991 sa rozbehla distribúcia „Knihy života“ po školách, vo väzniciach a v nemocniciach po celom Slovensku. Knihu života sme dostali ako dar od AoG v USA v počte 500.000 kusov. 23.mája 1992 sa uskutočnil prvý „Pochod pre Ježiša“ v Bratislave. Zúčastnilo sa na ňom asi 1500 ľudí. 31. mája sa uskutočnilo slávnostné otvorenie renovovanej modlitebne v Nesvadoch. V roku 1993 bola zriadená zásielková služba ACS „Kresťanský život“ v Topoľčanoch, ktorá dodnes distribuuje kresťanskú literatúru po celom Slovensku.
V dňoch 6. – 8. mája 1993 sa konala mimoriadna pracovná konferencia v Galante spojená s biblickým kurzom. Mottom celocirkevnej konferencie bolo „Spejeme k cieľu“ (Sk 6,1-7). Konferencia schválila zriadenie zborových biblických škôl, odbor zahraničných študentov, zhodnotila členenie oblastí, ustanovila Diakoniu ACS a schválila novelizáciu ústavy ACS. Cirkev dostala ústavné právo k sobášom. Na biblickom kurze nám slúžil slovom Božím brat R. Ulonska na tému: „Biblická vízia pre cirkev. Žiť v posvätení“ (Ef 4, 12).
ACS súhlasila so vznikom TMS v BB v rámci EA. Bol vydaný spevník „Chváľte Pána Ježiša 2“ v náklade 5000 kusov. V máji povzbudzoval pastorov a ich manželky brat R. Hibbert a jeho tímom. V r. 1993 sa uskutočnilo veľa evanjelizačných aktivít. Dráma „Brány neba a plamene pekla“, evanjelizácie s E. Theisom a stanová misia zasiahli asi 15-18 000 ľudí a 630 ľudí sa rozhodlo pre Krista. Nezabudnuteľné boli tábory (rodinný aj mládežnícky) na Ružinej. Cirkev sa rozhodla požiadať o plné členstvo vo svetovom letničnom spoločenstve AoG. Podpísanie tohto prijatia sa uskutočnilo počas návštevy bratov Lorena Tripletta a Jeryho Parsleya na ÚRS v Bratislave dňa 24. mája 1994.
Piata hodnotiaca celocirkevná konferencia sa konala dňa 13. – 16. októbra 1994 v Galante. Heslom konferencie bolo: „Jednota cirkvi pri plnení jej poslania.“ Konferencie sa zúčastnilo 72 delegátov a 5 hostí. Konferencia prijala základné dokumenty cirkvi: Koncept základnej duchovnej starostlivosti, Stratégiu zakladania zborov, Koncept vzdelávania v ACS, Finančnú stratégiu a Históriu ACS.
Dnes má cirkev 36 zborov 20 zborových staníc a mnoho rozbehnutých prác v rámci zakladania zborov. V tomto čase máme 5831 členov a návštevníkov. Z toho máme 7 Rómskych zborov, spravovaných Rómskymi pastormi. Tešíme sa z toho čo Boh medzi nimi robí.
Veríme, že Boh nám dal poslanie a chceme mu byť verní aj v období, ktoré je pred nami. Je našou modlitbou, aby tisíce ľudí spoznali Pána Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa, našli zmysel života a stali sa požehnaniu súčasťou Božieho diela na Slovensku.
ČOMU VERÍME
Tieto články sú základňou pre vyjadrenie viery, pre spoluprácu a koordináciu činnosti jednotlivcov, zborov, či kresťanských spoločenstiev. Použitú frazeológiu neprehlasujeme za inšpirovanú. Je ňou vyjadrovaná pravda, ktorú považujeme za nutnú pre našu službu. Predkladaná vierouka vyjadruje biblické pravdy, ktoré sú všeobecne prijímané a považované za základné.
1. INŠPIRÁCIA PÍSMA SVÄTÉHO
Veríme, že Biblia, pozostávajúca z Písiem Starého a Nového zákona je jediné pravdivé napísané Božie slovo. Písmo sväté je Bohom inšpirované, neomylné a absolútne zvrchované a dostatočné v záležitostiach viery, spasenia a našich životných postojov. Biblia nielenže obsahuje Božie slovo, ale vskutku je kompletným zjavením a Božím slovom inšpirovaným Duchom Svätým. Veriaci kresťania majú dnes duchovné osvietenie, zjavenie ktoré nám dáva schopnosť porozumieť a privlastniť si pravdy Božieho slova.
2. UČENIE O BOHU
Veríme v jedného pravého a živého Boha Otca, Syna a Ducha Svätého, ktorý je svätý, večný, všadeprítomný, vševediaci, všemohúci, nemenný, suverénny, spravodlivý, prevyšujúci naše zmysly.
Boh Otec
Veríme v Boha Otca všemohúceho, prvú Osobu trojjediného Boha, večne jestvujúceho. Stvoriteľa neba i zeme.
Pán Ježiš Kristus
Veríme v Pána Ježiša Krista, druhú Osobu trojjediného Boha, večného Syna Božieho vychádzajúceho od Otca, ktorý bol vtelený prostredníctvom Ducha Svätého a narodil sa z Márie, panny, vzal na seba pravú, ale nie padlú ľudskú prirodzenosť, je jedna Osoba vlastniaca dve zjednotené prirodzenosti . ľudskú a Božiu – nezmiešanú, nepremennú, nerozdelenú. Veríme v Jeho bezhriešny život, zázračnú službu, zástupnú výkupnú smrť, telesné vzkriesenie triumfálne nanebovstúpenie, neustále orodovanie za nás a druhý príchod.
Duch Svätý
Veríme v Ducha svätého, tretiu Osobu trojjediného Boha, vychádzajúceho od Otca a od Syna, ktorý usviedča a vedie hriešnika k znovuzrodeniu, uisťuje o spasení, posväcuje a zmocňuje veriaceho.
3. PÁD ČLOVEKA
Veríme, že človek bol stvorený dobrý a priamy. Avšak dobrovoľné rozhodnutie sa porušiť Božie nariadenie spôsobilo oddelenie od Boha – fyzickú a duchovnú smrť.
4. SPÁSA ČLOVEKA
Veríme, že spasenie je darom Božej milosti založenej výlučne na osobnej viere v Ježiša Krista, ktorý zomrel za naše hriechy, bol pochovaný a vstal z mŕtvych. Odpustenie hriechov bolo zabezpečené prostredníctvom Kristovej preliatej krvi na kríži ktorá zmierila Boha a človeka a vydobyla spasenie pre všetkých, ktorí sa v pokání odvrátia od hriešneho spôsobu života a vo viere príjmu Ježiša Krista ako Pána a Spasiteľa.
V Božích očiach je veriacemu v Ježiša Krista odpustené, je ospravedlnený, pred Bohom a suverénnym pôsobením Ducha Svätého prijíma znovuzrodenie. Znovuzrodením nadprirodzene prijíma večný život a stáva sa členom cirkvi Ježiša Krista, ktorá je Jeho telom, Božou rodinou. Bez znovuzrodenia nie je možná spása človeka.
5. BOŽIE UZDRAVENIE
Veríme, že Starý a Nový zákon zjavuje Boha, ktorý zázračne uzdravuje. Veríme, že Pán Ježiš v čase svojej pozemskej služby nadprirodzene uzdravoval chorých a táto Jeho služba je stále prítomná, je prejavom jeho súcitu s chorými a prejavom jeho milosti pri napĺňaní našich fyzických potrieb a je zásahom Jeho všemohúcnosti do nášho života, ktorá stále pokračuje prostredníctvom modlitieb, skladania rúk, pomazania olejom v mene Pánovom a darov Duch Svätého. Pri Jeho druhom príchode vykúpenie zahrnie celú našu bytosť.
6. CIRKEV A JEJ POSLANIE
Veríme, že cirkev je Kristovo telo, Boh v nej prebýva prostredníctvom Ducha, je svedectvom prítomnosti Božieho kráľovstva v súčasnom svete a zahŕňa všetkých znovuzrodených.
Veríme, že poslaním cirkvi je oslavovať Boha, zvestovať radostnú zvesť o spasení všetkým ľuďom, vychovávať a vzdelávaťveriacich k službe, prejavovať kresťanské milosrdenstvo všetkým trpiacim.
7. PÁNOVE USTANOVENIE CIRKVI
Veríme, že všetci, ktorí robili pokánie a uverili, majú sa dať pokrstiť vo vode ponorením. Týmto vyznávajú svetu, že zomreli s Kristom a boli s Ním vzkriesení, aby žili novým životom.
Veríme, že Pánova večera je zvestovaním utrpenia a smrti Pána Ježiša Krista a majú mať na nej účasť všetci znovuzrodení veriaci, kým Pán nepríde.
8. POSVÄTENIE
Veríme, že posvätenie je činom oddelenia sa od zlého a zasvätenie sa Bohu. Čo do skúsenosti je okamžití a rastúce. Prejavuje sa v živote veriaceho privlastnením si moci Kristovej krvi a vzkrieseného života cez pôsobenie Ducha Svätého Duch Svätý upriamuje pozornosť veriaceho na Krista, vyučuje ho Božím slovom a buduje v ňom Kristov charakter.
9. KRST V DUCHU SVÄTOM
Veríme, že krst Duchom Svätým je zmocnením veriaceho k životu a k službe pre Krista. Táto skúsenosť je odlišná od znovuzrodenia a nasleduje po ňom. Je zasľúbený všetkým znovuzrodeným. Je prijímaný vierou a je doprevádzaný počiatočným prejavom hovorenia inými jazykmi, tak ako dáva Duch vysloviť sa.
10. DARY DUCHA A KRISTOVE DARY SLUŽBY PRE CIRKEV
Veríme v pôsobenie deviatich darov milosti Ducha Svätého v súčasnej dobe (1K 12) a v Kristove dary služby (Ef 4, 11-18) k šíreniu evanjelia a ku budovaniu cirkvi.
11. ČASY KONCA
Veríme v skorý, osobný príchod nášho Pána Ježiša Krista pred tisícročným kráľovstvom, aby si zhromaždil k sebe svoj ľud. Keďže máme túto blahoslavenú nádej a skutočné, úprimné očakávanie, pretože je On čistý, aj my sa očisťujeme aby sme mohli byť hotoví stretnúť Ho, keď príde.
ÚSTAVA APOŠTOLSKEJ CIRKVI
ČASŤ I. ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§1
1. Apoštolská cirkev na Slovensku (ďalej ACS) združuje v sebe všetkých členov ACS, ktorí sú organizačne začlenení do jednotlivých zborov. Zbory sú začlenené do jednotlivých oblastí AC na území SR.
2. Základom viery a kresťanskej praxe ACS je Písmo sväté ako jediná vieroučná základňa.
3. Nadväzuje na učenie Ježiša Krista a apoštolov. Svoje poslanie vníma v oslavovaní Boha, v duchovno-misijnej, výchovnej a sociálno-charitatívnej činnosti ako forme bohoslužieb, ktoré vykonáva podľa zásad prvokresťanskej cirkvi v dobe apoštolov.
Bohoslužbu uskutočňuje v zborových a verejných priestoroch, v rodinách, pri vydávaní osobných svedectiev, v rôznych formách biblického vyučovania, v čítaní a výklade Písma svätého, v štúdiu kresťanskej literatúry a časopisov, v modlitbách a chválospevoch, krstom a Pánovou večerou.
4. Je súčasťou celosvetového letničného hnutia. Úzko spolupracuje s kresťanskými cirkvami a ich organizáciami doma i v zahraničí, a je vo vzťahu k nim autonómna.
5. Pre plnenie svojho poslania vysiela svojich zástupcov do zahraničia a prijíma zástupcov cirkví a náboženských spoločností zo zahraničia.
6. Je rovnoprávna s cirkvami a náboženskými spoločnosťami v SR. Svoju činnosť vykonáva v súlade so Zákonom o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností a v súlade s právnym poriadkom SR. Pri svojej činnosti rešpektuje ústavou zaručené práva a slobody občanov. K iným cirkvám a náboženským spoločnostiam je tolerantná.
§2
1. Cirkevné útvary sú právne subjekty s odvodenou subjektivitou, vymedzenou touto ústavou.
2. Úradný styk so štátnymi orgánmi, s inými právnickými osobami a so zahraničím cirkev zabezpečuje prostredníctvom cirkevných orgánov – Radou Apoštolskej cirkvi na Slovenku, radami oblastí, radami zborov – a ich kompetentných pracovníkov. Cirkev ich ustanovuje do služby podľa zásad Písma svätého a ich kompetencie sú vymedzené Ústavou ACS.
3. Vnútrocirkevné záležitosti sú vykonávané prostredníctvom osôb poverených k činnosti v ACS. Ich kompetencie sú vymedzené Ústavou ACS.
ČASŤ II. ČLENSTVO, PRÁVA A POVINNOSTI ČLENOV
§3
1. Členstvo v ACS je dobrovoľné. O členstvo môže uchádzač požiadať v ktoromkoľvek zbore ACS ak dovŕšil vek 15 rokov a spĺňa požiadavky Písma svätého vyjadreného vo Vierouke ACS.
2. Prijatie člena doporučuje zborovej konferencii rada zboru (staršovstvo), ktorá žiadateľa oboznámila s Vieroukou ACS, poslaním ACS a s právami a povinnosťami člena.
3. Členom ACS sa žiadateľ stávapo schválení zborovou radou príslušného zboru. V prípade zmeny bydliska zabezpečí materský zbor preregistrovanie člena do zboru v obvode ktorého býva.
4. Deti členov ACS, ako aj ostatné deti, ktoré ešte nedovŕšili 15 rokov a so súhlasom svojich zákonných zástupcov sa zúčastňujú duchovného života a vyučovania, sú považované za čakateľov členstva.
5. K zrušeniu členstva v ACS môže dôjsť na základe osobnej žiadosti v písomnej forme Rade zboru v materskom zbore, alebo nazáklade disciplynárneho konania v zmysle §5.
Zrušením členstva nevzniká nárok na vrátenie príspevkov a darov daných zboru alebo cirkvi, ani na podiel na majetku cirkvi.
§4
1. Všetci členovia ACS ako aj čakatelia členstva majú nárok na duchovnú a pastoračnú starostlivosť v zbore, v rodinách, aj v odlúčení (nemocnice, ústavy, vojenské útvary, školy a pod.). Majú taktiež právo požiadať o cirkevný sobáš.
2. Všetci členovia ACS majú právo, ale aj povinnosť vzájomne sa o seba starať formou vzájomnej pomoci, návštev, odovzdávania si životných skúseností v zboroch aj v rodinách podľa praxe prvých kresťanov. Pokiaľ to závisí od nich, sú povinní spolunažívať v pokoji so všetkými ľuďmi.
3. Každý člen je povinný správať sa podľa zásad Písma svätého a žiť tak, aby bol dobrým príkladom v zborovom, občianskom i v súkromnom živote, aby prispieval k budovaniu Božieho kráľovstva, rozvoju cirkvi a jej dobrej povesti.
4. Členovia ACS sa svojimi dobrovoľnými príspevkami (desiatkami, darmi a pod.) podieľajú na úhrade služby a potrieb cirkvi. Členovia, ktorí nemajú príjmy z pracovného alebo obdobného pomeru prispievajú podľa svojich možností.
5. Právo zúčastňovať sa na rozhodovaní o správnych záležitostiach majú členovia starší ako 18 rokov.
6. Účasť na správe cirkvi majú členovia spĺňajúci kritéria Písma svätého a Ústavy ACS.
§5
1. Ak niektorý člen porušuje duchovné a mravné zásady Písma svätého a Ústavy ACS, bude voči nemu uplatnené disciplinárne konanie. Uplatňovaním disciplinárneho konania sa sleduje náprava.
2. Podľa zásad Písma svätého používa cirkev tieto stupne disciplinárneho konania:
a) napomenutie člena pastorom alebo starším zboru bez prítomnosti tretej osoby,
b) napomenutie člena v prítomnosti dvoch alebo viacerých starších zboru,
c) oznámenie a napomenutie pred zborom, ktoré vykoná so súhlasom rady zboru pastor zboru, alebo jeho zástupca aj v neprítomnosti napomínaného člena. Podľa závažnosti porušenia duchvoných a mravných zásad Písma Svätého a Ústavy ACS, rozhodne RZ o odvolaní člena zo služby, prípadne o obmedzení práv vyplývajúcich z členstva v ACS.
d) vylúčenie z členstva v ACXS a zo zborového spoločenstva (Mt18,17), pričom vylúčený sa stáva objektom misijného pôsobenia.
3. Člen vylúčený zo zborového spoločenstva musí byť o stratečlenstva vyrozumený písomne.
4. Keď sa jedná o záležitosť presahujúcu rámec zboru, rozhoduje o nej podľa závažnosti rada oblasti alebo Rada ACS. V mimoriadnych prípadoch rozhoduje celocirkevná konferencia.
5. Disciplinárne záležitosti týkajúce sa pastorov a ich zástupcov rieši RO, alebo RC prípadne Celocirkevná konferencia v spolupráci s príslušnou RZ.
Disciplinárne záležitosti týkajúce sa členov RC rieši RC, prípadne celocirkevná konferencia.
6. Disciplinárne opatrenie uložené kotrýmkoľvek orgánom má platnosť v rámci celej ACS, pričom zrušiť ho môže len ten orgán, ktorý ho uložil. Ruší ho vtedy, keď sa dosiahla náprava.
ČASŤ III. CIRKEVNÉ ÚTVARY A ORGÁNY, VYKONÁVAJÚCE DUCHOVENSKÚ ČINNOSŤ
§6
Cirkevné útvary s právnou subjektivitou:
a) cirkev
b) oblasť
c) zbor
d) iné útvary
Cirkevné útvary bez právnej subjektivity:
a) zborová stanica
b) diaspora
c) odbory a komisie
Cirkevné orgány:
a) celocirkevná konferencia
b) Rada ACS (RC) a jej výkonná rada (VR)
c) rada oblasti (RO)
d) zborová konferencia
e) rada zboru (RZ)
f) revízne komisie
Osoby vykonávajúce duchovenskú činnosť:
a) biskup
b) zástupca biskupa
c) duchovný správca oblasti
d) pastor zboru
§7
Cirkev
1. ACS je cirkev letničného smeru s vlastnou štruktúrou útvarov a orgánov v zmysle tejto ústavy. Svoje poslanie plní v rámi pôsobnosti jednotlivých útvarov ACS.
2. ACS združuje v sebe všetkých členov ACS, ktorí dobrovoľne, na základe svojho presvedčenia prejavili súhlas s Ústavou ACS a jej vieroukou písomne, na predpísanom formulári a stali sa členmi systemizovaných zborov ACS.
3. Cirkev je spravovaná cirkevnými orgánmi (§ 6 ods. 2) v rámci ich pôsobností v zmysle tejto ústavy.
§8
Oblasť
1. Oblasť cirkvi je cirkevným útvarom tvoreným geograficky blízkymi zbormi. Je právnym subjektom s odvodenou právnou subjektivitou, s pôsobnosťou v rámci svojej oblasti.
2. Počet zborov v oblasti, ako ani počet oblastí nie je obmedzený.
3. Jevstvujúce oblasti sa môžu podľa potreby rozčleniť, alebo zlúčiť.
4. Rozčlenenie a zlúčenie oblasti schvaľuje celocirkevná konferencia na základe návrhu RC.
5. Úlohou oblasti je realizovaťposlanie cirkvi prostredníctvom zborov tvoriacich danú oblasť. Obvod oblasti sa nemusí kryť s administratívnym členením SR, pričom oblasti môžu spolupracovať v rámci regiônov. Oblasť je spravovaná RO a duchovným správcom oblasti, ktorý je jej štatutárnym zástupcom.
§9
Zbor
1. Zbor je základným cirkevným útvarom, ktorý je samosprávny v duchovnej, mravnej a hospodárskej oblasti, s odvodenou právnou subjektivitou, s pôsobnosťou v rámci svojho obvodu. Združuje členov ACS žijúcich v obvode zboru a prostredníctvom neho sa realizuje poslanie cirkvi.
2. Zbor môže zahŕňať neobmedzený počet kazateľských staníc a diaspóru. Jeho obvod sa nemusí kryť s administratívnym členením SR.
3. Nový zbor vzniká spravidla rozčlenením jevstvujúceho zboru, z členov žijúcich v zborovej staniuci, pričom v novom aj v materskom ztbore musia byť vytvorené zborové štruktúry a podmienky pre pravidelné zabezpečovanie duchovných a hmotných potrieb zborovej činnosti členov ACS žijúcich v novovytvorených zboroch.
4. Písomný návrh na rozčlenenie, prípadne zlúčenie zborov, vypracovaný v spolupráci so zborovými radami zainteresovaných zborov, predkladá RC duchovný správca oblasti. Návrh na ustanovenie nového zboru musí obsahovať údaje v zmysle smernice RC pre ustanovovanie nových zborov.
5. Právnu subjektivitu zbor nadobúda po schválení RC a vydaní dekrétu a inštalovaným pastora. Na základe toho si zbor zriadi účet v peňažnom ústave.
6. Ku spravovaniu zboru a vykonávaniu jeho práv a povinností sú povolaní: zborová konferencia, RZ a pastor.
§10
Zborová stanica
1. Zborová stanica je cirkevným útvarom, zriadenýmjevstvujúcim zborom pre zabezpečovanie pravidelných pobožností a duchovného života členov ACS žijúcich v jej obvode.
2. Zborová stanica je spravovaná zodpovednou osobou, alebo zodpovednou osobou a radou starších, ktorých menuje alebo odvoláva rada zriaďujúceho zboru.
3. Odvolanie zodpovednej osoby alebo staršieho kazateľskej stanice vykonáva pastor zboru na základe rozhodnutia RZ.
Zborová stzanica je priamo zodpovedná rade materského zboru za svoju činnosť ako v duchovnej, mravnej, tak aj v hospodárskej činnosti.
4. Bohoslužby môžu byť vykonávané aj v súkromnom byte.
§11
Diaspóra
1. Členovia ACS, ktorí vzhľadom na svoje trvalé bydlisko sa nemôžu pravidelne zúčastňovať bohoslužieb v zbore alebo kazateľskej stanici, tvoria diaspóru
2. Členovia ACS žijúci v diaspóre môžu vytvárať misijné stanice s nepravidelnými bohoslužbami.
3. Rada materského zboru menuje zodpovednú osobu za misijnú stanicu.
§12
Iné útvary
1. Cirkev pre zabezpečenie svojho poslania a činnosti vytvára iné útvary, ktorých právna subjektivita je odvodená od cirkvi.
2. V prípade, že podliehajú inej evidencii, alebo registrácii, RC zabezpečuje prostedníctvom poverených pracovníkov ich registráciu v zmysle zákona a právnych predpisov.
3. Návrh na registráciu podáva zriaďovateľ a musí obsahovať:
a) názov právnickej osoby,
b) sídlo,
c) cieľ jej činnosti,
d) orgány, spôsob ich ustanovovania, určenie orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene právnickej osoby,
e) ustanovenia o organizačných jednotkách, pokiaľ budú zriadené a pokiaľ budú konať vo svojom mene,
f) zásady hospodárenia,
g) ďalšie zákonom stanovené podmienky.
4. Iné útvary sú v zmysle svojho štatútu zodpovedné svojmu zriaďovateľovi.
§13
Odbory a komisie
1. Cirkev zabezpečuje svoje poslanie aj pomocou odborov a komisií.
2. Odbory a komisie sú zriaďované uznesením RC, ktorá zároveň vymedzuje ich pôsobnosť a právomoci.
§14
Celocirkevná konferencia
1. Celocirkevná konferencia je najvyšším orgánom ACS. Zvoláva ju RC. Koná sa pravidelne každé tri roky a musí byť oznámená zborom najmenej 30 dní pred určeným termínom s programom rokovania. V prípade potreby môže RC zvolať mimoriadnu celocirkevnú konferenciu.
2. Celocirkevnej konferencie sa zúčastňujú ako delegáti s hlasovacím právom členovia RC, pastori a zástupcovia zborov. Konferencie sa môžu zúčastniť bez hlasovacieho práva aj prizvaní hostia a pozorovatelia.
3. Zbory vysielajú na celocirkevnú konferenciu Ako delegáta jedného zástupcu na každých 25 členov, aj započatých podľa posledného štatistického výkazu okrem členov RC a pastorov.
4. Začať celocirkevnú konferenciu v stanovenom čase je možné pri minimálnej účasti troch štvrtín vyslaných delegátov. Ak nie je táto podmienka splnená, je možné celocirkevnú konferenciu začať o dve hodiny neskôr s pôvodným programom pri nadpolovičnom počte vyslaných delegátov, okrem právomocí v § 14 ods. 5, písm. a, b, e f.
Všetky úkony schvaľovania sa robia tajným hlasovaním alebo aklamáciu (o spôsobe rozhodne konferencia). K platnosti uznesení je potrebný súhlas troch štvrtín zúčastnených delegátov.
5. Celocirkevná konferencia rozhoduje o všetkých činnostiach cirkvi, najmä:
a) schvaľuje Ústavu ACS, Vierouku ACS a ich zmeny,
b) schvaľuje a odvoláva na základe návrhu RC biskupa, zástupcov biskupa a duchovných správcov oblastí a revíznu komisiu
c) schvaľuje plány rozvoja duchovno-misijnej, výchovnej a sociálno-charitatívnej činnosti,
d) hodnotí duchovný stav a činnosť cirkvi, cirkevných orgánov, jednotlivých zborov a prijíma opatrenia,
e) schvaľuje rozčlenenie a zlúčenie oblastí akoaj členenie regiónov.
f) rozhoduje o mimoriadnych diciplinárnych opatreniach až po vylúčenie zboru z cirkvi,
g) schvaľuje formu a výšku príspevkov členov na úhradu nákladov RC,
h) hodnotí hospodárenie celocirkevných orgánov, správy revíznej komisie a udeľuje absolutórium RC a hospodárskym pracovníkom cirkvi.
6. Okrem pracovnej časti môže mať konferencia aj časť s duchovným programom, ktorá je prístupná všetkým členom cirkvi aj hosťom.
§15
Rada Apoštolskej cirkvi na Slovensku (RC)
1. RC tvoria: biskup, zástupcovia biskupa, a duchovní správcovia oblastí.
2. Do právomoci RC patrí najmä:
a) pripravovať a zvolávať celocirkevné konferencie a vykonávať ich uznesenia,
b) predkladať konferencii k schváleniu Ústavu ACS a Vierouku ACS, ich doplnky a zmeny,
c) predkladať celocirkevnej konferencii návrhy na schválenie alebo odvoanie biskupa, zástupcov biskupa, duchovnýcxh správcov oblastí a revíznej komisie.
d) schvaľovať a odvolávať prvého zástupcu biskupa (§ 18, ods. 4),
e) predkladať celocirkevnej konferencii návrhy na rozčlenenie, či zlúčenie oblastí, ako aj na členenie regiónov.
f) Schvaľovať návrhy na ustanovenie, alebo odvolanie pastorov
g) schvaľovať vznik a zánik útvarov cirkvi (§ 6, ods. 1, písm. f, g), ich štatúty a ich zmeny.
h) inštalovať pastorov zborov a ordinovať duchovných.
i) prijímať nové zbory do cirkvi a predkladať konferencii prípadný návrh na vylúčenie niektorého zboru z cirkvi,
j) dohliadať na prácu výkonnej rady a jednotlivých odborov ACS,
k) sledovať rast duchovných pracovníkov cirkvi a vytvárať podmienky pre ich systematické vzdelávanie,
l) zriaďovať pre prácu v cirkvi odbory a komisie a dohliadať na ich činnosť,
m) vysielať zástupcov cirkvi do zahraničia a prijímať zástupcov cirkví zo zahraničia,
n) zriaďovať účelové zariadenia (v zmysle príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov) a ich strediská v zmysle príslušnej dokumentácie,
o) rozhodovať o nadobúdaní a scudzovaní majetku cirkvi, včítane investíčnej výstavby.
3. RC sa schádza na pracovné porady minimálne štyrikrát ročne. Z toho dvakrát na rozšírenom zasadnutí, ktorého sa zúčastňujú všetci pastori zborov k prejednaniu duchovnej a organizačno-hospodárskej stratégie cirkvi.
4. RC v prípade odvolania pastora menuje v spolupráci s radou zboru (RZ) prípadne RO nového pastora.
5. Náklady RC a jej kancelárie sa hradia z príspevkov zborov schválených celocirkevnou konferenciou, z príspevkov štátu, z odvodov účelových zariadení, z darov, dedičstiev, odkazov a pod.
6. RC zabezpečuje svoju činnosť aj prostredníctvom pracovníkov RC, ktorých prijíma na základe návrhu príslušného zástupcu biskupa ACS. Pracovníci RC a ďalší poverení pracovníci majú právo na základe písomného poverenia biskupa ACS vykonávať metodickú a kontrolnú činnosť v jednotlivých odvodených právnych subjektoch cirkvi.
§16
Výkonná rada (VR)
1. Výkonná rada je výkonným orgánom RC v dobe medzi jej zasadaniami. Schádza sa na pracovné porady spravidla šesťkrát ročne. Na svoje zasadnutia si môže prizývať kvalifikovaných poradcov a odborníkov.
2. Výkonnú radu tvoria: biskup a jeho zástupcovia.
3. Do kompetencie VR patrí realizovať uznesenia RC a operatívne zabezpečovať prácu cirkvi. O svojej činnosti informuje RC.
§17
Biskup
1. Biskup je predstaviteľom ACS a jej štatutárnym zástupcom.
2. Biskupa schvaľuje a odvoláva na základe návrhu RC celocirkevná konferencia.
3. Do právomoci biskupa, ako predstaviteľa ACS, patrí najmä:
a) zastupuje ACS; je členom výboru európskeho letničného spoločenstva (Pentecostal European Fellowship),
b) zodpovedá za biblickú čistotu vierouky v cirkvi,
c) zvoláva celocirkevnú konferenciu, pracovné porady RC a VR a predsedá na nich,
d) má právo zúčastňovať sa na všetkých formách vnútorného života cirkvi,
e) udeľuje a odníma na návrh RC cirkevné poverenia pre výkon duchovenskej činnosti,
f) zabezpečuje vykonávanie právomocí a úloh RC a VR,
g) rozhoduje o bežnom hospodárení RC
h) Má právo rozhodovať o nadobúdaní a scudzovaní majetku RC, ukladať alebo rušiť disciplinárne opatrenia po schválení RC.
§18
Zástupcovia biskupa
1. Zástupcovia biskupa zodpovedajú za vedenie jednotlivých odborov cirkvi v rámci poverenia celocirkevnou konferenciou a sú oprávnení rokovať za jednotlivé odbory.
Členenie jednotlivých odborov cirkvi je nasledovné:
a) Odbor evanjelizácie
b) Odbor misie,
c) Odbor vzdelávania
d) Odbor učenia a praxe
Pre zabezpečenie iných činností v v cirkvi:
e) Odbor diakonie
f) Odbor Ekonomiky a administratívy
g) Odbor pre styk s verejnosťou.
3. Zástupcov biskupa schvaľuje a odvoláva na základe návrhu RC celocirkevná konferencia. Návrh na zástupcov biskupa predkladá RC biskup.
4. Jeden zo zástupcov biskupa je poverený službou prvého zástupcu biskupa. Zastupuje biskupa v jeho neprítomnosti a pomáha mu v plnení jeho úloh. Prvého zástupcu biskupa navrhuje biskup a schvaľuje ho RC.
§19
Rada oblasti (RO)
1. Radu oblasti tvoria: duchovní správca oblasti, zástupca duchovného správcu oblasti a pastori zborov v danej oblasti.
2. Počet členov rady oblasti je daný počtom zborov v oblasti, namenej dvaja.
3. Úlohou rady oblasti je najmä:
a) plniť úlohy vyplývajúce z uznesení celocirkevných konferencií a RC v rámci svojej oblasti,
b) koordinovať prácu zborov v duchovno-misijnej, výchovnej, literárnej, sociálno-charitatívnej činnosti,
c) podávať RC návrh na rozčlenenie, či zlúčenie oblasti,
d) riešenie disciplinárnych opatrení presahujúcich rámec zboru.
4. Rada oblasti sa schádza na pracovné porady minimálne dvakrát ročne.
§20
Duchovný správca oblasti a jeho zástupca
1. Duchovný správca oblasti zastupuje oblasť a je jej štatutárnym zástupcom.
2. Duchovný správca oblasti je spravidla jeden z pastorov v danej oblasti. Návrh na jeho ustanovenie a odvolanie podáva celocirkevnej konferencii RC po konzultácii s radami zborov v danej oblasti.
3. Duchovný správca oblasti ako člen RC je poverený plnením dielčích úloh pri zabezpečovaní práce RC.
4. Duchovný správca oblasti ako jej predstaviteľ najmä:
a) zastupuje oblasť,
b) zvoláva stretnutie RO a vedie ho,
c) oboznamuje RO s uzneseniami RC a je zodpovedný za ich realizáciu v oblasti,
d) navštevuje zbory v oblasti a je zodpovedný za koordináciu ich práce,
e) na základe návrhu zborov vydáva a odníma „Poverenie k duchovnej službe“ pre starších a diakonov zborov v oblasti.
Duchovný správca oblasti:
a) rozhoduje o bežnopm hospúodárení Rady oblasti.
b) má práívo rozhodovať o nadobúdaní a scudzovaní majetku Rady oblasti, alebo rušiť disciplinárne opatrenia po schválení RO.
6. Zástupcu duchovného správcu oblasti schvaľuje a odvoláva RC na základe návrhu duchovného správcu oblasti a doporučenia RO. Zástupca je spravidla pastor niektorého zboru v oblasti. Pomáha duchovnému správcovi oblasti pri plnení úloh a v jeho neprítomnosti ho zastupuje.
§21
Zborová konferencia
1. Zborová konferencia je najvyšším orgánom zboru. Zvoláva ju RZ podľa potreby. Oznamuje sa osem dní dopredu z kazateľnice ústne s udaním času, miesta konania a programu. Okrem toho sa oznámi písomnou pozvánkou vyvesenou v zhromažďovacích priestoroch zboru.
2. Výročná zborová konferencia sa koná každý rok najneskôr do konca februára.
3. Právo zúčastňovať sa zborovej konferencie má každý člen ACS organizačne začlenený v danom zbore s hlasovacím právom (okrem členov, ktorí boli disciplinárne vylúčení zo zborových konferencií) a pozvaní hostia.
4. Na začatie zborovej konferencie v stanovený čas je potrebná nadpolovičná účasť členov zboru s hlasovacím právom.
5. Zborová konferencia je oprávnená najmä:
a) schvaľovať návrh na ustanovenie, alebo odvolanie RZ alebo RO navrhnutého pastora, členov RZ .
b) hodnotiť činnosť pastora zboru, jeho zástupcu, starších zboru a iných zborových zložiek,
c) v závažnom prípade predkladať RZ návrh na odvolanie pastora, písomne s menami, adresami a podpismi nadpolovičnej väčšiny zboru; návrh predložia osoby poverené zborovou konferenciou
d) schvaľovať delegátov na celocirkevnú konferenciu,
e) schvaľovať a odvolávať revíznu komisiu,
f) schvaľovať rozpočet, záverečné účty, správu revíznej komisie a majetko-právne záležitosti zboru
g) podat návrh na rozčlenenie alebo zlúčenie prípadne rozpustenie zboru.
§22
Rada zboru (RZ)
1. Radu zboru tvoria pastor zboru, zástupca pastora a členovia RZ.
2. RZ má najmenej troch, najviac pätnásť členov. Nových členov RZ navrhuje zborovej konferencii na základe požiadaviek Písma svätého pastor po predbežnom schválení RZ. K ich ustanoveniu je potrebný súhlas dvoch tretín zborovej konferencie. Súhlas sa potvrdzuje tajným hlasovaním alebo aklamáciou a je vyjadrením prijatia ich autority. (O spôsobe vyjadrenia súhlasu rozhodne zborová konferencia.)
3. Členom RZ môže byť len člen ACS organizačne začlenený v danom zbore, spĺňajúci požiadavky Písma svätého s patričnou praxou.
4. Člena RZ odvoláva pastor zboru po predbežnej konzultácii a schválení RZ a schválení zborovou konferenciou.
5. RZ prináleží najmä:
a) zabezpečovať v spolupráci s pastorom všetku činnosť zboru ako právneho subjektu s pôsobnosťou v rámci svojho regiónu,
b) predkladať zborovej konferencii návrh na ustanovenie pastora, jeho zástupcu, starších zboru a zborových zložiek,
c) ustanovovať do služby starších a diakonov,
d) usmerňovať prácu zboru a zborových zložiek v koordinácii s RO a RC,
e) riešiť disciplinárne opatrenia v zbore,
f) vyjadrovať sa ku žiadosti uzavretia cirkevného sobáša pre nečlena zboru a v odôvodnenom prípade ho odmietnuť,
g) pripravovať program zborových konferencií, zostavovať rozpočty a záverečné účty pre zborovú konferenciu,
h) vyjadrovať sa k návrhu RC na správcu oblasti.
6. RZ je uznášania schopná za prítomnosti dvoch tretín svojich členov.
7. RZ menuje pokladníka zboru, ktorý nemusí byť členom RZ.
§23
Pastor zboru
1. Pastor je predstaviteľom zboru a je oprávnený rokovať v jeho mene.
2. Vprípade neprítomnosti pastora, spravuje záležitosti zboru pastorom (vo vynimočných prípadoch RO alebo RC)poverený člen RZ v rámci vymedzených kompetencií.
3. Pastor zboru je oprávnený vykonať podľa príslušných všeobecne platných právnych predpisov akt uzavretia manželstva. (Podrobnosti upravuje samostatný metodický predpis RC.) Pastor môže písomne poveriť k vykonaniu aktu uzavretia manželstva svojho zástupcu alebo člena RC.
4. Pastor zboru vykonáva v spolupráci so zborom duchovno-výchovnú, pastoračnú a evanjelizačnú činnosť v zbore a zodpovedá za ňu. Je povinný byť dobrým príkladom kresťanského života a svedomito sa starať o rast zboru. Zabezpečuje zborové pobožnosti, prípravu pracovníkov, pastoračnú starostlivosť a vykonávanie disciplinárnych opatrení. Vedie stretnutia RZ. Stretnutia, na ktorých sa pojednáva o pastorovi, vedie oblastný správca.
5. Návrh na ustanovenie pastora a jeho zástupcu predkladá zborovej konferencii RZ po konzultácii a schválení RC. Pastor musí spĺňať požiadavky Písma svätého pre danú službu a mať patričnú duchovnú prax.
6. K schváleniu návrhu do služby je potrebný súhlas dvoch tretín účastníkov zborovej konferencie s hlasovacím právom. Súhlas zborovej konferencie musí byť vyjadrený tajným hlasovaním. Schválením návrhu na ustanovenie pastora do služby je vyjadrená podriadenosť zboru jeho autorite.
7. V závažnom prípade môže zborová klonferencia postupovať pri podávaní návrhu na odvolanie pastora podľa §21 ods.5 písm.c).
8. Pastora zboru inštaluje biskup, alebo RC poverený zástupca biskupa.
9. Pastor má právo rozhodovať rozhodovať o nadobúdaní a scudzovaní majetku zboru, ukadať alebo rušiť disciplinárne opatrenia po schválení RZ.
§24
Revízne komisie
1. Revíznu komisiu ACS schvaľuje celocirkevná konferencia na základe návrhu RC aklamáciou. Má troch členov, ktorí nemôžu byť členmi RC, ale môžu byť prizvaní na jej pracovné stretnutia bez hlasovacieho práva.
2. Revízna komisia ACS zabezpečuje kontrolnú činnosť hospodárenia ACS v zmysle svojich ročných plánov. V odôvodnených prípadoch vykoná aj mimoriadnu kontrolu.
3. Správy z vykonaných revízií predkladá:
a) RC minimálne raz ročne,
b) celocirkevnej konferencii pri jej hodnotiacom konaní.
4. Revízna komisia predkladá konferencii návrh na udelenie absolutória členom RC a jej hospodárskym pracovníkom.
5. Zborovú revíznu komisiu schvaľuje na základe návrhu RZ zborová konferencia. Má dvoch členov, ktorí nemôžu byť členmi RZ, ale môžu byť prizvaní na jej pracovné stretnutia bez hlasovacieho práva.
6. Zborová revízna komisia zabezpečuje kontrolnú činnosť hospodárenia zboru a jeho zložiek. Predkladá zborovej konferencii na výročnej konferencii správu o vykonaných revíziách a navrhuje udelenie absolutória členom RZ a hospodárskym pracovníkom zboru.
§25
Odvolávanie duchovných pracovníkov
1. Všetci duchovní pracovníci sú povinní byť dobrým príkladom kresťanského života a svedomito sa starať o plnenie svojich úloh.
2. Dôvodom k odvolaniu pracovníkov vykonávajúcich duchovenskú činnosť môže byť najmä:
a) nebiblické vyučovanie a prax,
b) porušovanie morálneho kódexu duchovného pracovníka vyjadreného v Biblii,
c) neplnenie svojich povinností vyplývajúcich z Ústavy ACS a pracovnej náplne, alebo neschopnosť plniť uvedené povinnosti,
d) vlastná žiadosť.
ČASŤ IV. HOSPODÁRENIE
§26
1. Majetok cirkvi tvoria všetky hnuteľné a nehnuteľné hodnoty nadobudnuté zo zbierok, darov, dotácií, odkazov, vlastnou činnosťou a inými zákonnými spôsobmi.
2. Nadobúdať a scudzovať majetok môžu jednotlivé útvary cirkvi prostredníctvom svojich orgánov v rámci právomocí vymedzených touto ústavou.
3. Vytváranie hospodárskych zariadení ACS sa koná v zmysle Ústavy ACS.
4. Jednotlivé útvary ACS hospodária v rámci svojich rozpočtov, ktorých tvorbu a schvaľovanie upravujú vnútorné predpisy.
5. V prípade zániku cirkvi určí RC likvidačnú komisiu.
6. V prípade zániku zboru zostáva jeho majetok vo vlastníctve cirkvi.
7. V prípade ukončenia činnosti útvaru alebo jeho odčlenenia menuje RC osobitnú hospodársku komisiu (prípadne likvidačnú), ktorej počet členov a jej obsadenie menuje RC podľa zložitosti prípadu. Rozhodnutie komisie je záväzné. Proti rozhodnutiu komisie je možné odvolať sa na celocirkevnú konferenciu v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia.
ČASŤ V. ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§27
Pri schvaľovaní na všetkých úrovniach, pokiaľ neustanovuje Ústava ACS inak, platí pravidlo väčšiny.
§28
Cirkevné orgány majú v období medzi svojimi zasadaniami právo kooptácie.
Pracovníci, ktorí vstúpia do pracovného pomeru v cirkvi sú jej zamestnancami. Pracovno-právne vzťahy zamestnancov cirkvi upravuje Zákonník práce a vnútorné predpisy.
§30
Náhrada škody
1. Ustanovenia Zákonníka práce o náhrade škody sa vzťahujú na účastníkov pracovno-právnych vzťahov v plnom rozsahu.
2. Ak škodu na majetku cirkvi alebo jej organizačnej zložky spôsobí člen cirkvi, náhrada škody sa môže uplatniť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, prípadne ďalších všeobecne platných záväzných predpisov.
3. O náhrade škody rozhoduje RC, RZ v rámci svojej pôsobnosti.
§31
Duchovní pracovníci cirkvi vlastnia preukaz „Poverenie k duchovnej službe“.
1. Duchovným pracovníkom RC a pastorom vystavuje preukaz biskup. Biskupovi vystavujú preukaz dvaja zástupcovia biskupa.
2. Schváleným starším a diakonom zborov a zborových staníc vystavuje preukaz duchovný správca oblasti.
§32
Pri zániku ktoréhokoľvek útvaru cirkvi zostáva jeho majetok vo vlastníctve cirkvi, pokiaľ nebolo štatútom útvaru vymedzené inak.
§33
Úradný názov cirkvi: Apoštolská cirkev na Slovensku (ACS),
IČO: 00 492 671
§34
Sídlo RC: Sreznevského 2, 831 03 Bratislava
§35
Úradný názov jednotlivých orgánov a útvarov cirkvi:
a) Apoštolská cirkev na Slovenku, Rada cirkvi
b) Apoštolská cirkev na Slovenku, biskup.
c) Apoštolská cirkev na Slovenku, oblasť . . . . . .,
d) Apoštolská cirkev na Slovenku, Zbor . . . . . . . . . . . . ..
§36
1. Ústava ACS bola schválená celocirkevnou konferenciou v Martine dňa 18 novembra 2000 v Martine.
2. Táto Ústava ACS nadobudla platnosť dňom registrácie na Ministerstve kultúry SR.